Ako sa vyvíja mozog dieťaťa? Ako sa učíš Aké zmeny nastanú, keď nastane problém s vývojom? Londýnske laboratórium nasadzuje všetky dostupné technológie do rozumieť mozgu dieťaťa a čo sa stane, keď sa vývoj pokazí.
Ako sa však dostanete do mysle človeka, ktorý nevie hovoriť, neriadi sa pokynmi a náhle prerušuje jeho experimenty? To je výzva, ktorú prijali vedci z detské laboratórium, kde LVedci monitorujú elektrickú aktivitu v mozgu dieťaťa, aby zistili, čo sa deje a ponoriť sa do jednej z veľkých tajomstiev života.
Mozog prechádza prvými dvoma rokmi života viac zmenami ako kedykoľvek inokedy- Odhaľuje sa vedomie, osobnostné vlastnosti, temperament a schopnosti každého, rovnako ako prvé príznaky toho, že môže dôjsť k narušeniu vývoja. Ale toto obdobie je zároveň najťažšie preskúmateľné, pretože mnoho štandardných nástrojov ľudskej neurovedy je pre deti zbytočných pretože je nevyhnutná spolupráca účastníkov. Ani metódy sledovania pohľadu nie sú dostatočné na analýzu správania a reakcií u detí.
Avšak, návrh vedcov z laboratória Birkbeck v Londýne vyzerá veľmi sľubne. Vedci v tomto laboratóriu propagovali techniky, ako je detská spektrometria s blízkym infračerveným žiarením (NIRS), ktorá meria mozgovú aktivitu zaznamenávaním farby, a teda okysličenia, krvi. Pokúšajú sa tiež posilniť závery kombináciou viacerých techník. Toto laboratórium sa líši od ostatných laboratórií špecializovaných na kojencov „Robia výskum na deťoch pomocou všetkých jedinečných techník, ktoré si dokážete predstaviť.“hovorí Richard Aslin, výskumník detského správania a riaditeľ Rochester Center for Brain Imaging v New Yorku.
Laboratórium použilo tieto nástroje na odhalenie série „prvenstiev“ o detskej mysli, napríklad:
- že deti sa radšej pozerajú na tváre, ktoré sa pozerajú priamo na ne, než aby boli od nich vzdialené
- ktoré reagujú na tieto priame pohľady vylepšeným neurálnym spracovaním
- že zmeny v tejto mozgovej reakcii môžu súvisieť s neskorším autizmom (prvý dôkaz, že na predpovedanie stavu je možné použiť mieru mozgovej funkcie).
V roku 2013 Babylab zahájil vlajkový projekt d na štúdium detí vo veku od 12 týždňov, ktoré sú vystavené vysokému riziku poruchy autistického spektra alebo poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD).spolu s kontrolnou skupinou s cieľom zistiť včasnejšie príznaky týchto stavov a nájsť behaviorálne terapie, ktoré im môžu pomôcť. V roku 2014 dostalo laboratórium značné množstvo peňazí na rozšírenie a posilnenie experimentu, v ktorých budú deti od 18 mesiacov do 3 alebo 4 rokov podrobené bezdrôtovým formám elektroencefalografie (EEG), NIRS a technológii sledovania očí počas rôznych aktivít. Cieľom je porozumieť mozgu v ranom detstve, v okamihu, keď si deti začnú uvedomovať rozdiel medzi sebou a druhým, naučia sa jazyk, dôjde k zložitému vývoju a začnú sa formovať dlhodobé spomienky atď.
BabyLab sa pokúsi vyplniť veľkú medzeru vo vedomostiach, ktorá existuje o detskom mozgu
Vedci skúmajú deti od polovice XNUMX. storočia. Jeden z prvých, ktorý tak urobil, bol Jean piaget, švajčiarsky psychológ, ktorý pomocou podrobných pozorovaní kojencov a starších detí lepšie pochopil, ako chápu svet. Piaget vyvinul teóriu, že deti sa narodia v zásade ako slepé škridly, ale majú mechanizmy, ktoré ich motivujú k objavovaniu sveta a umožňujú im asimilovať vedomosti.
Detská neurológia s takým národom v 1960. rokoch, keď americký vývojový psychológ robert fantz začali merať čas, ktorý deti strávili pozeraním niečoho, ako spôsobom merania ich záujmu. Experimenty založené na pohľade sú odvtedy v tejto oblasti ťažným koňom.
„S týmito metódami boli v časovom hľadaní vykonané doslova tisíce experimentov“hovorí Aslin, „a je to všeobecne veľmi spoľahlivá technika. Na tieto druhy štúdií by sa však malo pozerať opatrne, pretože z fungovania detskej mysle možno vyvodiť príliš veľa. V skutočnosti je veľa vedcov znepokojených tým, že niektoré laboratóriá neriadia zmätok tak, ako by mali.
Detský mozog tiež rastie a vyvíja sa mimoriadnym tempom, čo sťažuje porovnanie rôznych vekových skupín. Z tohto dôvodu vedci BabyLab už mnoho rokov pracujú na uspokojivom spôsobe analýzy správania detí pomocou technológie ako kľúčového faktora.
Jedným z prvých záverov týchto štúdií je, že deti sa nenarodia ako prázdne bridlice, ako uviedla Piaget. Nemajú však ani pojmy ako dospelí o veciach, ako sú čísla. Vedci tvrdia, že novorodenec má základné preferencie pozornosti pre veci, ako sú tváre a reč, a že tieto preferencie formujú mozog pri vývoji. Hovoria, že skutočnosť, že mladšie deti uprednostňujú priamy očný kontakt, je toho príkladom, pretože ich to pripravuje na zameranie na sociálne najrelevantnejšie časti ich prostredia, čo im zase umožňuje spoznávať jazyk a ďalšie spoločenské podnety, ako napr. výrazy tváre.
Autizmus a ADHD sa stali hlavným zameraním Babylabu
Pozorovanie času zostáva dôležitým nástrojom v birkbeckom laboratóriu i inde, hoci dnes sa to nezakladá na ľudskom pozorovaní, ale na technológii sledovania očí. Toto meranie je veľmi dôležité pre štúdium autizmu a porúch, ako je ADHD.
Autizmus a ADHD sa stali dôležitým zameraním Babylabu a existuje niekoľko experimentov, ktoré sa snažia lepšie porozumieť týmto poruchám. Tím dúfa, že rozdiely v mozgu zistené v ranom veku môžu jedného dňa poskytnúť ukazovatele autizmu, ktorý často nie je diagnostikovaný k tretím narodeninám dieťaťa. Dúfajú tiež, že nájdu spôsob, ako nasmerovať vývoj mozgu späť na normálnejší smer.