Môj hnev stále pretrváva nad udalosťami spred niekoľkých dní. Dovoľ mi povedať ti. Keď som hľadal kľúče od dverí, počul som, ako sused povedal druhému: „Beriem svoje deti do školy, aby ich učitelia mohli vzdelávať.“ Načerpať čerstvý vietor! Nevedel o tom, že niektorí rodičia sa týmto spôsobom odpútali od svojich detí. Samozrejme, všetko je ľahké, ak sú deti odvezené do vzdelávacieho centra a o všetky sa postarajú učitelia.
Učitelia nie sú rodičmi študentov
Je zrejmé, že školy musia brať do úvahy hodnoty, emócie a pocity detí. V školách sa dajú naučiť nové hodnoty, ale základné hodnoty, ktoré musia deti asimilovať, sa musia učiť doma. Existujú rodiny ktorí veria, že učitelia a profesori sú druhými rodičmi detí. Ale to nie je pravda. Je pravda, že im záleží aj na osobnej, emočnej a fyzickej pohode študentov, ale nie sú to ich rodičia.
Pred pár dňami prijal priateľ, ktorý je učiteľom telesnej výchovy, nečakanú návštevu rodičov študenta. Povedali (samozrejme veľmi zlým spôsobom), že svojho syna prinútil hrať basketbal, keď bol chorý, že sa o neho nestaral a že idú podať sťažnosť do strediska. Môj priateľ, samozrejme, netušil, že študent je chorý, a odpovedal im veľmi trefnou vetou: „Nevedel som, že je chorý. Prečo ho však nezobrali k lekárovi, ak áno? “ Je zrejmé, že rodičia museli mlčať.
Nadmerná zodpovednosť učiteľov, profesorov a pedagógov
V tejto časti musím spomenúť sloveso «starať sa». Pedagógovia v ranom detstve sa starajú o tých najmenších, ale robia aj veľa ďalších vecí, ktoré sa neberú do úvahy. Nie je to prvé, čo som počul od kamarátky vychovávateľky, že rodičia dieťaťa jej hodili monumentálny riadok, pretože sa nenaučila čísla od jednej do päť dobre. A nie je to prvé (ani to nebude posledné), čo rodičia urobia neuveriteľnú scénu, pretože ich syn má mierne poškriabané koleno. Nemyslia ani na ďalšie deti, ktorým musia pedagógovia venovať pozornosť.
Ak hovoríme o učiteľoch a profesoroch, ich úlohou už nie je starať sa o študentov. Buďte opatrní, to neznamená, že si nerobia starosti, ak spadnú počas prestávky, ak si ublížia alebo budú chorí. Neznamená to tiež, že nezohľadňujú emócie a pocity študentov. Napriek tomu stále existujú rodičia, ktorí učiteľov a profesorov zodpovedajú za všetko zlé na ich deťoch. Ak existujú deti, ktoré zlyhajú? Vina učiteľov. Čo ak sú deti, ktoré sa správajú zle? Vina aj na učiteľoch.
Úzka spolupráca medzi učiteľmi a rodinami
Učiteľ ho nepotrestal. Podišla k nemu a hovorila pomaly, empaticky a asertívne. Hľadal vysvetlenie, prečo to urobil. Keď to povedala rodičom, povedali, prečo ho nepotrestala a prečo na neho nebola tvrdšia. Môj priateľ odpovedal na toto: «Netrestám študentov, radšej sa s nimi rozprávam a nemusím konať tak, ako by ste konali vy. Nie som jeho matka. Rodina chlapca musela opäť mlčať, pretože nedokázali nič povedať. Nemožno tvrdiť, že učitelia a profesori sú jediní, ktorí vzdelávajú deti a dorast.
Spolupráca nezanecháva všetku váhu vzdelávania detí a mladých ľudí na učiteľoch. Spolupráca znamená, že učitelia a rodičia spolupracujú úzko a ruka v ruke za rovnakým účelom. Ak sa študenti naučia nové hodnoty v škole, bude to zbytočné, ak ich rodina neposilní. To isté sa stane, ak sú to rodičia, ktorí učia svoje deti niečo nové a učitelia to v triede nezohľadňujú. Preto je nevyhnutné, aby učitelia preukazovali rodičom svoju podporu a empatiu. Rodičia však musia pri tom podporovať aj učiteľov.
Všetci môžeme zmeniť vzdelanie. Všetci môžeme vzdelávať
Starí rodičia, susedia, priatelia, vodiči autobusov, kaderníci, študenti, obchodníci ... Každý z nás môže vzdelávať. Vždy môžeme niečo naučiť ostatných (a to nehovorím len o deťoch a mladých ľuďoch). Keby sme mali viac spoločenského svedomia, možno by si boli váženejší učitelia a profesori. Možno došlo k menšiemu šikanovaniu v triedach (alebo vôbec). Keby sme sa všetci snažili raz a navždy vylepšiť vzdelávanie ... spoločnosť by bola úplne iná. Študenti by boli citlivejší, angažovanejší a empatickejší.
Mýlime sa však v domnení, že to všetko je práca učiteľov a profesorov. Nič nie je ďalej od reality. Je pravda, že sú pôvodcami zmien v triedach a školách. Ale tí z nás, ktorí nie sú v školách a ústavoch, tiež sú a môžeme prispieť skvelými nápadmi na zlepšenie vzdelávania. Nenechajme všetku prácu na učiteľov. Pracujme spoločne na kvalitnom vzdelávaní a pre všetkých. Nie všetci sme učitelia. Ale všetci sa máme čo učiť a učiť.